je od dnešného dňa funkčné.

Dnes, 1. jún, je deň, kedy oslavujeme na našej škole jeden skvelý sviatok - Deň detí. Všetci sme sa naň tešili, ale počasie nám nepraje. Je síce od rána upršaný, uplakaný a mnohým žiakom i učiteľom spôsobil smútok, ale aj tak páni učitelia pripravili rôzne aktivity na škole. Dievčatá 5.-7. ročníka si zasúťažili a s vervou bojovali o víťazstvo na školskej chodbe vo vybíjanej. Piskotu a jasotu nebolo konca - kraja! Kto nehral a nefandil, pozeral premietanie fimov z rôznych oblastí spoločenského života, alebo hral stolný tenis, šachy, dámu a iné zábavné hry.  Na tento deň nezabudla ani Stavebná sporiteľňa v Čadci a príjemne prekvapila žiakov 1.-4. ročníka. Sponzorovala všetky ceny na piatich stanovištiach " Súťažíme s trpaslíkmi ". Žiaci sa tešili z kníh, hier, lôpt, farebných ceruziek a iných pozorností. Veselo bolo i pri fotografovaní s Lišiakom  pred kamiónom stavebnej sporiteľne. I CVČ v Rakovej pripravilo v tento sviatočný deň pre roč. 1.-4. Rozprávkovú cestu za pokladom, ktorá v týchto chvíľach prebieha  v KD J. Palárika v Rakovej. Organizačne a kultúrne vypomáhajú žiaci 9. ročníkov. A aký by to bol deň bez sladkostí? Nijaký. Balíčky so sladkosťami a milým prekvapením pripravilo CVČ v Rakovej a chutné zákusky pripravili mamičky zo Združenia rodičov pri ZŠ v Rakovej. Všetkým patrí úprimné a srdečné poďakovanie. Dobrá nálada a športové zápolenie zvíťazilo nad zlým počasím.

I vedenie ZŠ Raková spoločne s celým pedagogickým kolektívom želá našim žiakom k ich sviatku všetko dobré a nech každý budúci deň je pre nich niečím krásnym.

Fotografie sú v albume.

Dňa 14.5.2010 sa žiaci 8. ročníka zúčastnili geologicko - geografickej exkurzie v CHKO Kysuce. Navštívili Klokočovské skálie, Korňanský ropný prameň a Brest u Papaji na Makove. Odborný výklad previedla Ing. Matejová. Okrem mokrých tenisiek si žiaci priniesli aj nové poznatky z nášho regiónu. 

Starosta obce Anton Heglas a riaditeľ školy Jozef Haviar sa v sobotu zúčastnili obecných slávností v obci Stará Ves nad Ondřejnicí. Upevnili sme staré zväzky, nadviazali nové priateľstvá... Všetci sa tešíme na ďalšie stretnutia. Fotografie sú v albume.

Dňa 11.5. 2010 sa uskutočnilo okresné kolo v speve ľudovej piesne - Slávik Slovenska. Našu školu čestne reprezentovali Kristína Nekorancová z 9.B triedy a Lenka Nagyová z 5.A triedy. Kristínka Nekorancová sa umiestnila na krásnom 1. mieste a postupuje do krajského kola. Srdečne blahoželáme!

Všetkým mamám, mamičkám, maminečkám, mamulienkam želáme k dnešnému sviatku veľa zdravia, šťastie a radosť zo života. Pri tejto príležitosti sa v kultúrnom dome v Rakovej zišli žiaci rakovských škôl. Kultúrnym programom urobili všetkým prítomným mamám radosť a sebe dokázali, že vedia byť úspešní. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili pri príprave tejto peknej akcie.

Presne pred 65 rokmi sa skončila najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva. Zahynulo v nej vyše 60 miliónov ľudí. Veľa ich zomrelo v koncentračných táboroch. Dátum 8. máj 1945 nech je svetlým bodom v našich dejinách. Naši žiaci si pripomenuli zverstvá fašistov návštevou pamätných miest v Oswienčime. Viac vo fotoalbume Exkurzia Poľsko.

Po víkendovom oddychu cestovali naši žiaci, víťazi okresnej súťaže Krása Slova - Nikolka Poláková zo 7.A a Adam Maják zo 8.A triedy, do Martina na krajskú súťaž v prednese poézie a prózy, ktorá nesie názov Vajanského Martin. Reprezentovali nás v rámci kraja veľmi úspešne, pretože obaja žiaci získali vo svojich kategóriach 3. miesta. Máme teda 2 bronzové medaily!

Srdečne blahoželáme a tešíme sa na ďalšie recitácie!

Sprievod obcou - fotografie sú v albume Palárik.

Tento víkend sa žiačka 7.A triedy Simonka Kajánková zúčastnila celoslovenského kola geografickej olympiády v Tatranskej Lesnej a umiestnila sa na krásnom 11. mieste. Srdečne jej blahoželáme.

V piatok sa konalo okresné kolo v Pretekoch turistickej zdatnosti okresu Čadca. Naše žiačky opäť nesklamali a pekne reprezentovali našu školu. Staršie žiačky obsadili 2. a 3. miesto a mladšie podobne 2. a 3. miesto. Srdečne blahoželáme a tešíme sa  z ich úspechu.

Zelenou farbou a čistením našej dediny sme si pripomenuli sviatok našej planéty.

     Dňa 20. apríla 2010 žiaci šiestych ročníkov navštívili rodiská našich literárnych oravských velikánov P. O. Hviezdoslava a Martina Kukučína.

Žiaci spoločne so svojimi vyučujúcimi slovenského jazyka Mgr. Stranovskou a Mgr. Poláčikovou navštívili Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej, ktorý je skrášlený i s okolím, pretože v máji sa v rodisku uskutoční celoslovenská oslava 150. výročia spomínaného velikána slovenskej prózy.

Spokojní a obohatení o literárne vedomosti sa žiaci tešia na ďalšie exkurzie.   

Aj keď 16.4.2010 bol pochmúrny deň, podvečer sa vyjasnilo a žiaci ročníkov 1.-4. prichádzali plní očakávania do školy. Čakala ich totiž rozprávková noc s lesnou vílou. Po ubytovaní v jednotlivých triedach sme sa vybrali hľadať ju. Cestou od autobusovej zastávky smerom k salašu sme čistili okolie cesty a potoka. Nazbierali sme tri vrecia a šesť tašiek odpadu. Za to nás lesná víla odmenila a po chutnej večeri sa nám prišla poďakovať. Nenašli sme žiadne lesné bytosti, tak sme si ich vytvorili z odpadových materiálov sami. Na chodbe sa hralo divadlo, čítali sa rozprávky o zvieratkách, ilustrovali sme. Unavení sme si ľahli spať. Ráno nás čakali raňajky a plní zážitkov sme sa mohli pobrať s rodičmi domov. Dostali sme na pamiatku aj medailu a cukríky. Na tento deň a noc v škole budeme dlho spomínať.

Dňa 8.4.2010 sa uskutočnilo šk. kolo Slávika Slovenska.

Umiestnenie:

1.kategória - 2. miesto: Kristína Kováčiková, Andrejka Marťáková

                        3. miesto: Dominika Pišteková, Terezka Martausová, Tomáš Šuška

2.kategória - 1.miesto: Lenka Nagyová - postupuje do okresného kola

                        2.miesto: Eva Heglasová

                        3.miesto: Romana Kukurdíková, Radka Havlíčková

3.kategória - 1.miesto: Kristína Nekorancová - postupuje do okresného kola

                        2.miesto: Veronika Šimurdová

                        3.miesto: Simona Havličková

Poďakovanie patrí p. vychovávateľke D. Kurkovej, odbornej porote, združeniu rodičov a sponzorke p. Marcele Zvercovej

Všetkým ĎAKUJEME!

Slnko Ťa láka, tak neváhaj a zober svojho kamaráta, psíka a urob niečo pre svoje zdravie. Choď na prechádzku do prírody!

Veľká noc 2010 a jej symbolika.

    Ne: 4. Apríl 2010    Po: 5. Apríl 2010

• Veľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roku. Vznikla zo židovského sviatku pesach, ktorý sa oslavuje 14. a 15 deň v mesiaci nisan podľa židovského kalendára. V ranej cirkvi sa oslavoval najprv v deň židovského sviatku. Ešte dnes sa považuje kresťanská slávnosť Veľkej noci tiež za spomienku na starú zmluvu.
• Koncil nicejský (325) určil po dlhšom spore dátum Veľkej noci na nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom. Tak sa veľkonočné sviatky oddelili od židovského kalendára. Dnes sa diskutuje o prvom dátume Veľkej noci.
• Slávnosť vzkriesenia začína veľkonočnou vigíliou večer alebo v noci na Bielu sobotu. Počas veľkonočnej vigílie sa svätí voda na krstenie a veriaci obnovujú sľub krstu. V mnohých cirkviach sa krstia dospelí, ktorí sa pripravovali na krst. Počas Veľkonočnej nedele pokračuje a vrcholí slávnosť Zmŕtvychvstania Pána druhou slávnostnou omšou.
• Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový prípravný čas - tzv. pôst.

Veľkonočný zajac.

Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, či je označovaný za atribút zmŕtvychvstania (podľa ľudového podania zajac nespí - nemá totiž očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor). V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov", symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, aj napriek tomu sa však kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upečeného vo forme zajaca vložilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly - niet potom divu, že časom vznikla predstava, že vajíčka znáša alebo prináša zajac. Bolo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

I keď Veľkej noci nepredchádzajú také gigantické prípravy ako Vianociam, mnohé gazdinky si nevedia odpustiť úmorné tance okolo sporáka a upratovacie orgie. V konečnom dôsledku je takéto sebatrýznenie celkom zbytočné - veď takmer všetko sa dá kúpiť. Vedzte, že tá pravá sviatočná pohoda sa neodvíja od počtu marcipánových zajacov na štvorcový meter vyupratovaného bytu ani od množstva vlastnoručne vyzdobených vajec či upletených korbáčikov. Základom je správna atmosféra. Ako ju dosiahnuť? Jarné kvety, svieže farby, slnečné lúče a kvetinové vône skombinované s rozumným množstvom veľkonočných dekorácií - to je zaručený recept na úspech!

VEĽKÁ NOC V SKRATKE

- Termín Veľkej noci nie je vždy rovnaký, každoročne sa mení. V tomto roku pripadol najdôležitejší sviatok - Veľkonočná nedeľa na 4. apríla 2010
- V kresťanskej kultúre je dôležitý celý týždeň pred Veľkou nocou. Začína sa Kvetnou nedeľou, nasleduje Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a vrcholí to Veľkonočnou nedeľou. Veľkonočné obdobie pokračuje Veľkonočným pondelkom a päťdesiat dní po Veľkej noci sa končí Turícami.
- K jednotlivým sviatočným dňom sa viaže mnoho ľudových tradícií a obradov. Tak napríklad na Kvetnú nedeľu sa svätili bahniatka, na Zelený štvrtok by sa malo jesť niečo zelené - špenát, šalát z čerstvých púpavových lístkov alebo z hlávkového šalátu. Na Veľký piatok sa zachováva pôst - podľa tradície by ste zo svojho jedálneho lístka mali vylúčiť mäso. Na Bielu sobotu môžete s pôstom skončiť - zvykne sa podávať roláda z mletého mäsa alebo jahňacina na ľubovoľný spôsob.
- K Veľkonočnému pondelku patrí šibanie vŕbovými korbáčikmi a oblievanie vodou.
- Za tradičné veľkonočné, ale aj jarné symboly sú považované vajcia - kraslice, zajac, kuriatka, bahniatka, korbáčiky upletené z vŕbového prútia a voda.

VEĽKÝ TICHÝ TÝŽDEŇ
Kresťanom na celom svete otvorila šiesta pôstna nedeľa Palmarum (známa aj Kvetná alebo Pašiová), nazvaná podľa palmových ratolestí, ktorými v Jeruzaleme vítali prichádzajúceho Ježiša Krista, najznámejší týždeň v roku. Je známy viacerými názvami, latinským Hebdomada Sankta, Svätý alebo Veľký týždeň, je však nazývaný i Pašiový a u evanjelikov Tichý týždeň.

Kvetná nedeľa
Veľkonočný týždeň sa začínal na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov - bahniatok. V kostole sa na Kvetnú nedeľu čítali pašie, state o utrpení Ježiša. Kvetná nedeľa pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy.
Kresťania sa podľa stíšenia v modlitbách a rozjímaní vo svojich domovoch i v kostoloch sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú sa nočného bdenia, pašiových sprievodov i stále viac ožívajúcich pašiových predstavení. Zelené konáriky, ktoré na Kvetnú nedeľu posvätil kňaz, si ľudia dávali doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred bleskami. Pri búrke dávali konáriky do okna. Prúty sa používali pri vyháňaní dobytka, dávali ich do zeme pri orbe, bežnejšie bolo ich pálenie v peci pri búrke, aby blesk nezasiahol dom.
Očisťovacia a ozdravujúca moc počas Veľkého týždňa sa pripisovala vode, ohňu, dotyk s čerstvou zeleňou mal zabezpečiť silu a zdravie, vajce bolo symbolom znovuzrodenia, významná bola príprava a svätenie obradových jedál, mäso bolo symbolom hojnosti. Legendy tvrdili, že počas pašií bolo možné odhaliť poklady zakopané v zemi.
Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam.

Modrý pondelok
Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.

Žltý utorok
Má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.

Škaredá (Čierna) streda
O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.

Zelený štvrtok
Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Jedna z povier radí počas posledného zvonenia zvonov zaštrngať vo vrecku mincami, údajne to zabezpečí dostatok peňazí. Podľa tradície v tento deň sa majú jesť jedlá zelenej farby. Dobytok v maštali kedysi ľudia pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyhnali von bodliakom alebo žihľavou, aby bol taký silný a tuhý ako tieto rastliny. Ľudia sa umývali v potokoch, aby boli zdraví a krásni po celý rok. Dievčatá mali byť po umývaní čerstvé ako lastovičky a nemali mať pehy na tvári. S vodou sa nemalo šetriť pri umývaní riadu, pri východe slnka sa mal poumývať všetok riad, ktorý sa používal, najmä pri práci s mliekom.

Veľký piatok
V kresťanskom svete jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav. Deň má strohý a meditatívny charakter. Pozostáva z bohoslužby slova, ktorej vyvrcholením je spev alebo čítanie pašií podľa evanjelistu Jána. Domov sa odchádza v tichu. Nesmelo sa kopať v zemi, „lebo pán Ježiš bol vtedy v hrobe".
Dievčatá pod vŕbou vyslovovali želanie mať dobrého muža. Umývanie v potoku začalo skoro ráno, niektorí sa chceli zbaviť rán, iní verili, že budú po celý rok zdraví. Kto sa nechcel umývať v potoku, doniesol si vodu domov.

Biela sobota
Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Nový oheň symbolizoval nový život. Radostná oslava zmŕtvychvstania sa začínala až večer po západe slnka posvätením ohňa, zapálila sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka - paškal. V kostoloch sa zažínali nové sviece. Kedysi sa pred kostolom zapaľovali nové ohne, vymieňal sa nový oheň na svietenie, zvyšok starého oleja sa spálil, pálili sa aj zvyšky svätenín, namiesto ktorých už mali ľudia nové. Tento rituál sa nazýval pálením Judáša. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú „rozviazané" zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok. Keď sa rozviazali zvony, všetci sa poumývali v potoku.

Veľkonočná nedeľa
Je radostným sviatkom Vzkriesenia Ježiša. Najväčší katolícky sviatok roka je aj dňom svätenia a konzumovania obradových jedál. Končí sa obdobie prísneho pôstu. Gazdiné pripravili do košíka šunku, vajíčka, maslo, slaninu, koláče a iné jedlá, ktoré sa na Veľkú noc konzumovali, a zaniesli ich do kostola posvätiť. Pri návrate z kostola mnohé utekali domov, pretože podľa ľudovej viery, kto príde domov najskôr, bude prvý v dokončení jarných prác. Ak niekto spadol, bola to predzvesť škody. Po návrate si všetci sadli k sviatočne prestretému stolu. Prvé sa jedlo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Chlieb na stole sa v tento deň nesmel odložiť. Omrvinky sa odkladali na liečenie, do siatin. Škrupiny a kosti zo šunky sa dávali na polia medzi oziminy ako ochrana pred krupobitím.

Veľkonočný pondelok
Tento deň je už síce v novom týždni, ale patrí k hlavným veľkonočným sviatkom a v roku k najveselším. Zvyk šibania má preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť jarných prútikov. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka sú symbolom života. Pre východné Slovensko je typické oblievanie, kúpačky sa začínali veľmi skoro ráno. Kúpanie malo dozvuky v utorok, keď dievčatá na ulici polievali každého chlapa. Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.

V reštaurácii EDEN v Čadci si učitelia našej školy pripomenuli výročie narodenia J.A. Komenského - učiteľa národov. Na slávnostnom zasadnutí pedagogickej rady riaditeľ školy zdôraznil potrebu vzdelanosti národa a vyzdvihol prácu všetkých pedagógov. Poďakoval prítomným za doterajšiu prácu, poprial k sviatku učiteľov všetkým pevné zdravie, správnu motiváciu a kolegiálnu klímu v škole. Fotografie z dňa sú vo fotoalbume školský rok 09/10 Deň učiteľov.